Reklama
 
Blog | Viera Langerová

Ambície Made in Bollywood

Indické filmy boli pre nás v minulosti najčastejšie akousi nestraviteľnou filmovou potravou, hodiny a hodiny trvajúce  spevy a  tance,  naprogramované v nudných, naivných  a večne sa opakujúcich milostných príbehoch. Jediné defilé indických režisérov sa odohrávalo na  festivale v Karlových Varoch, kam klasici ako Satjádžit Raj,Mrinal Sen alebo Bimal Roj  nosili svoje  sociálno-kritické príbehy o biede a tvrdom živote indickej chudoby.Časy sa však menia, prvou lastovičkou bola úspešná  Búrlivá  svatba  režisérky Miry Nair, ktorú nasledoval film Moja veľká indická svatba  a zdá sa, že Bollywood si našiel cestu aj do európskych kín.

     Filmoví odborníci sústredene skúmajú fenomén, ktorý funguje spoľahlivo už niekoľko desiatok rokov, dovoľuje produkovať 800 filmov ročne a zásobovať nimi nielen domáce publikum ale aj Blízky východ, celú Severnú Afriku,Turecko a nemalú časť Ázie, vrátane Číny. Veľký a trvalý  úspech  mali bollywoodske filmy aj v bývalom Sovietskom zväze, kde vznikali spoločnosti milovníkov  indických filmov  a moderný, či diskotékový  tanec tam dodnes nesie exotické prvky, silne inšpirované hektickým pohybom indických filmových modiel.           

Tajomstvo rovnakosti           

     O indickej kinematografii sa často hovorí ako o kinematografii jedného žánru, hudobnej melodrámy, prípadne muzikálu. Jednako však má svoje špecifiká označované  termínom  masala, zmesou romantiky, hudby, drámy i komédie. Keď sa v 30. rokoch začínajú v Indii objavovať zvukové filmy,  hneď sa v nich nadšene spieva a tancuje. Táto tradícia sa odvodzuje od veľmi obľúbeného persko-urdského divadla, ktoré úspešne absorbovalo dramatické viktoriánske vzory a staré  perské  legendy. Bolo záležitosťou  kráľovských dvorov a ich vznešenej kultúry, pestujúcej  nielen vybraný vkus, ale najmä romantickú poéziu,  ospevovanie lásky s prekážkam. I preto sú príbehy bollywoodskych filmov zvyčajne veľmi vzdialené od akejkoľvek reality a sú skôr  kolektívnou fantáziou. Zrejme aj preto sa väčšina snových scén v bollywoodskych filmov natáča vo švajčiarskych Alpách.  Jednako si odborníci všímajú  presadzovanie ideologických parametrov – najčastejšie ide o zobrazenie patriarchálnej, kapitalistickej rodiny, orientovanej na hodnoty hinduistického patriotizmu, t.j. náboženstva i štátnosti v jednom. Tieto filmy sú najspoľahlivejším spojivom nielen v Indii, ktorá hovorí 23 jazykmi a jediným spoločným jazykom  je angličtina, ale i v početnej  zahraničnej indickej  komunite.              „Indické filmy sú ako Titanik, vždy vieme, ako sa to skončí. Všetko je jasné, nemusíte premýšľať a jednoducho si vychutnáte jednotlivé scény. Filmy hovoria rečou, akou sa hovorí s deťmi. Sledujete príbeh plný emócií a keď vás to omrzí, príde pesnička. Je to komplexná zábava, show a vy sa nemusíte trápiť, či ste niečo pochopil tak alebo onak. Videl som Matrix trikát a vždy som mal pocit, že vidím iný film. V našich filmoch je všetko pekné, čisté a jednoduché, priame.Niekedy premýšľam, že najťažšie je urobiť tie najjednoduchšie veci. V tom  spočíva výnimočnosť našich filmov“, hovorí hviezda 90. rokov, herec Šaruchan.          

Reklama

  Bollywood story           

     Kým do konca 70. rokov sa  hovorilo o „hindi film“, termín Bollywood  sa začína objavovať v 80. rokoch a pripisuje sa akémusi novinárovi z populárneho filmového časopisu Cineblitz. Spočiatku sa najmä tvorcom nepozdáva, príliš pripomína najväčšieho súpera, všemocný Hollywood. Výhodou tejto značky bola jednoznačnosť  línie filmov, poukazujúcej k partnerskému molochu, pretože za termínom „hindi film“ nebol celkom jasný obsah, ani náboženský, ani jazykový. V názve sa naviac skrývala aj lokalita – obrovská metropola na juhozápade Indie, Bombaj (oficiálne Mumbai).           

     Dlho je Bollywood spájaný s bombajským podsvetím a špinavými peniazmi, premývanými cez jednotlivé filmové projekty. Začiatkom nového tisícročia   sa však do filmového priemyslu rozhodnú investovať najbohatšie indické rodiny  Tata, Birla, Singh a alkoholový barón Vidžaj Mallya . Dôvod je jednoduchý, vláda im dala záruky, že Bollywood je priemysel dôveryhodný. Mnohý z nových investorov neskôr o peniaze prídu, sú príliš neskúsení, domnievajú sa, že  jediné, čo film potrebuje sú herecké hviezdy, rezignujú na dobrý scenár a profesionálov. Keď je v roku 2004 publikovaný rebríček najpopulárnejších filmov,  pod všetky sú podpísaní skúsení  tvorcovia.           

 Na púti za slávou           

     Vzájomné poškuľovanie po spoločnom „biznise“ je faktom posledných rokov. Najväčšie hollywoodske štúdiá investujú  v Bollywoode do spoločných projektov takmer miliardu dolárov a nahlas sa začína hovoriť o prieniku indických hercov  do Nového sveta. Najčastejšie opakovaným menom je Aišvaria Rai, bývalá Miss World z roku 1994. Víziu bratského spolunažívania vidí však pesimisticky Ašok Amritraj, majiteľ štúdia Hyde Park Entertainment, ktorý natočil film Dvojitý úder s Jean Claude Van Dammom. Hovorí o tom, že pre priemerného Američana je India, Pakistan a Blízky východ jedno a vôbec ich toto teritórium nezaujíma.             Najatraktívnejším vývozným artiklom indického filmu sú teda režiséri. Mira Nair  točí svoje americké filmy  Duševná slepota ( 2002, s Umou Thruman, Genou Rowlands and Juliette Lewis) a Trh márnosti (2004) uvádzané aj v našej distribúcii, Deepa Mehta, žijúca v Kanade sa podpísala pod  trilógiu Oheň (1996), Zem (1998),Voda (2005), vzdialenú  takmer všetkým bollywoodskym šablónam, Šechar Kapur natočil Alžbetu (1998) s Cathe Blanchett a Manoj Night Šyamalan Šiesty zmysel (1999) a Dedinu (2004).            

     Novú etapu šírenia bollywoodských filmov mimo tradičných oblastí,  ohlásil  nedávno 50. medzinárodný filmový festival v Londýne, venovaný  nielen filmom z Južnej Ázie, ale i britským filmom  s britsko-ázijskou tématikou. Dôvod tohto zamerania je zmena, ktorou prechádzajú bollywoodske filmy, rozširuje sa ich žánrové spektrum, posilňujú a prehlbujú príbehy, redukuje množstvo piesní a tancov. Bollywood bojuje o nové trhy i nových divákov. Zdá sa, že úspešne zakotvil i v Prahe, kde sa konal tohto roku už tretí ročník  Festivalu bollywoodskeho filmu. Úspešnú hereckú  kariéru buduje v bollywoodskych filmoch aj modelka, brnenská rodáčka Jana Synková, známa ako Yana Gupta.           

   Zmeny, ktorými prechádzajú bollywoodske filmy sú súčasťou globalizačného tlaku na prispôsobenie sa  čoraz širšiemu svetovému  publiku. Ako bude vyzerať produkt, vygenerovaný na polceste medzi Bollywoodom a Hollywooodom, uchvacujúci miliardy divákov od Číny, cez Rusko, Saudskú Arábiu až po USA je síce ešte vo hviezdach, ale už dnes môžme odhadovať súbor potrieb, ktoré ho budú ovplyvňovať.Zábava a relax budú rozhodne najdôležitejšími činiteľmi. Pri globalizačnej „deľbe práce“ tak môžeme byť zanedlho svedkami  delenia sféry vplyvu  medzi Hollywood a Bollywood. Kým prví budú mať patent na technologickú dokonalosť,  tí druhí budú  ovládať všetky finesy  okúzlenia krásou .                           

Vyhledávání

Tip: Vyhledávejte dle autora pomocí autor: autor:”Erik Tabery” další tip

Výsledky vyhledávání

Hledám o sto šest
Vyskytla se chyba, zkuste to znovu.
Reklama