Reklama
 
Blog | Viera Langerová

Sprostredkovaná kultúra.

„Vyrástol som v dedinskom prostredí a všetko, čo sa týkalo veľkého sveta, som sa naučil z filmov. Napríklad, ako bozkávať dáme ruku. U nás nikto nikomu nikdy ruky nebozkával...“ spomína na svojom benefičnom večeri ruský režisér Vladimír Meňšov (Moskva slzám neverí), nedávno odvysielanom na televíznom kanále  RTR.

Poznáme to všetci. Obrazy vzdialeného sveta, jeho atmosféra i zvyky, sa najmä nám, ľuďom z komunistických režimov dostávali cez film, časopisy, šťastnejším cez  vysielanie zahraničných televízií. Spolu s občasným rozprávaním priamych svedkov života západnej časti Európy, či Ameriky, prispievali  k vytváraniu mýtu o raji, kde ľudia žili šťastne, v blahobyte a luxuse. Akékoľvek náznaky problémov nepatrili do tohto vysneného diskurzu. Príliš sa podobali komunistickej propagande.

            Po revolúcii a jej priamych dôsledkoch, sa tento mýtus začal rozpadávať a zanechával za sebou mraky dezilúzií, cynizmu, skepsy a v neposlednom rade mučivých komplexov. Stali sa žiadanou potravou pre populistických lídrov všetkých farieb. Tí vytvárali vysvetľujúce konštrukcie, plné nepriateĺov a ich sprisahaneckých konšpirácií. Zdá sa, že jediným východiskom, rozptyľujúcim všetko, čo odkláňalo našincov od rozumného a pragmatického uvažovania,  bola možnosť priameho kontaktu so  spoločnosťami, zbavenými ideologického zakliatia.

            Pád izolácie, prítomnosť nových generácií mladých ľudí, možnosť slobodnej výmeny názorov a diverzifikácia skúsenosti jednotlivcov, podľa ich schopností i charakterových dispozícií, otvorila cestu k  porevolučnej „normalizácii“.

Reklama

                       

Bambusové a iné opony.   

Skúsenosti z „tretieho sveta“.           

K vytváraniu podobných modelov, aké zažili naše spoločnosti za komunizmu dochádza často i za hranicami toho, čo zvykneme nazývať „západná kultúra“. Majú však jeden problém: opačné znamienko. My sme videli v Západe oázu krásy a spravodlivosti. Pre väčšinu muslimského sveta je symbolom hriechov a  nerestí, o ktorých možno snívať tajne, odsudzovať  však  verejne.

 Keď som raz na jednom z výletov na sever Pakistanu dostala náhlu inšpiráciu vyfotiť sa so šoférom malej plechovej a divoko pomaľovanej rikše, okamžite sa zbehol húf mladíkov. Usilovne sa usmievali, posúvali čoraz bližšie a  keď som vyľakane klusala späť k autobusu, ozvalo sa mi za chrbtom pokrikovanie: Hej, baby, love me, love me. I want you, I want you… Stačí jedna návšteva akéhokoľvek obchodu s videokazetami, videoCD, či DVD , kde bez problémov narazíte na filmy ako Posledné tango v Paríži, 9 ½  týždňa , Neverná, alebo sériu Sex v meste, poväčšine len v angličtine, a každý pochopí, odkiaľ chlapci  tie obľúbené slová pochytili.

Každý si vytvára svoje zakázané a silne tabuizované predstavy, do ktorých poľahky zapadne akýkoľvek cudzinec, najlepšie však –  biela žena.

Na sviatok všetkých zamilovaných, svätého Valentína, si niektoré obchody v hlavnom meste Pakistanu Islamabáde, vyvesili do výkladov batérie  červených srdiečok, medvedíkom a celého súboru gýčov, pripomínajúcich, že lásku treba patrične „materializovať“. Keď som v jednom z týchto obchodov dokonca zahliadla červené dámske nohavičky s nápisom I love you, pýtala som sa známych, ktože sú eventuálni zákazníci. No predsa „western people“. To je artikel, ktorý nakupujú na svoje nerestné sviatky. Pre upätú a konzervatívnu spoločnosť , kde je akýkoľvek kontakt chlapcov a dievčat mimo rodiny takmer vylúčený, sú tieto „suveníry“ dostatočne jasným svedectvom „liberálnosti“ západnej spoločnosti. Výraz liberálny je tu takmer nadávkou, ten o kom poviete, že je liberálny, má spravidla nasledujúcu charakteristiku: pije a má milenky. Prijateľnejší výraz je „moderný“ , to znamená ten, ktorý je v prijateľnom rámci rozumný  a netrvá nekompromisne na dodržiavaní tých najortodoxnejších náboženských zásad.

V momente, kedy sa sekulárna, nenáboženská „západná „ kultúra dostáva do spoločností , ktorých  hodnoty, morálka i spôsob života vychádza komplexne z náboženských základov, vyvoláva búrlivú reakciu, pretože je antidogmatická  a reprezentuje to, čo tieto spoločnosti stotožňujú s kategóriou  hriechu, ako ostatne všetky, vrátane“západných“: odhalené ženské telá, zobrazovanie sexuálneho styku, často pitie alkoholu , vraždy, násilnosti, krádeže atď.

Jadro dnešného konfliktu spočíva najmä v zrážke sekulárnych a náboženských spoločností, pretože napríklad ortodoxný katolík a ortodoxný muslim, ak sa nezhodnú v interpretáciách svojich náboženských dogiem, určite sa zhodnú v názore na  hriešny charakter súčasnej kulútry, umenia, či životného štýlu.

Ďalším stupňom problému je vpád západnej kultúry do spoločnosti, kde masy (nie elity!) žijú na úrovni stredoveku, v hlinených domoch, bez vody a akejkoľvek energie, niekde vysoko v horách, bez akéhokoľvek kontaktu s civilizačnými prvkami.

Problémom „tretieho sveta“ je ďalej populačná politika, obrovský   každoročný prírastok obyvateĺstva znepokojuje odborníkov nielen kvôli problémom s výživou. Stačí sa pozrieť do štatistky a zistiť, ako sa zvyšuje percento mladých ľudí do 20 rokov a  len si predstaviť, čo sa môže stať, keď tieto hladné a negramotné milióny, ak nie miliardy mladých mužov zasiahne nejaká spoľahlivo fungujúca doktrína, ukazujúca prstom na vinníka ich biedy, hladu a vôbec všetkého, čo si len dokážeme predstaviť. Vinník má tvár, vrieska z televízorov, prehrávačov, šíri svoje agresívne a hriešne obrazy, vnucuje nám coca colu a  hotdogy, vulgárne nadáva a smilní na každom kroku. Poškvrňuje všetko čisté, sústredené na duchovný  a pokorný život, kde láska je vyhradená jedine bohu. Na ich čele samozrejme nebudú stáť ich bratia v biede. Naopak. Cítiť za sebou milióny, a postaviť sa na ich čelo a bojovať za  čistú a svätú vec, na to treba dostatok sebavedomia, ale aj vzdelania a hlavne frustráciu napríklad z vysoko individualizovanej, digitalizovanej, deodorizovanej a hedonizovanej spoločnosti, kde ideály kolektívnej lásky k vyšším ideálom a duchovným hodnotám odmierajú priamo úmerne so zdokonaľovaním umenia prezentácie, výroby veľkolepých, omamujúco šokujúcich fasád, obalov, outfitov a imidžov, za ktorými sa skrýva desivé  NIČ.

Pri takejto deskripcii spoločenskej geometrie vystupuje problém „spostredkovanej kultúry“ už v rovine nástroja propagandy. Úzky a príležitostný kanál, ktorým sa produkty západnej spoločnosti dostávajú  na úroveň  negramotných a nábožensky silne infiltrovaných miliónov tretieho sveta je možné bez problémov  rozširovať a rozmnožovať a utvrdzovať potenciálnych  vojakov, že bojujú proti  západnému zlu a hriechu. Čo všetko z minulosti sa ešte do ideologického obušku može napchať napríklad z histórie svetskej, ale i náboženskej  je vo hviezdach.

 Plody „copy culture“.        

Problém sprostredkovanej kultúry (intermediary culture) kladú niektorí odborníci do súvislosti  s postmodernou  a chápu ho ako výsledok dekonštrukcie  aktivity tvz. „copy culture“, kultúry, ktorá vzniká niekoľkonásobným kopírovaním hotových produktov a prenosom týchto produktov do iných kontextov, kde nadobúdajú úplne iné významy. Tieto významy sa dekódujú podľa odlišného kľúča . Kým väčšina z produktov západnej masovej kultúry je určená kategórii voľného času a zábavy, vo veľkej časti tretieho sveta má silný ikonický účinok, slúži vytváraniu obrazu vzdialeného, cudzieho sveta, ktorý „nami pohŕda a uráža tak našu česť.“ Čo po takej urážke nasleduje, je už ďalšia kapitola, ktorej dôsledky môžeme sledovať v každodenných správach.

Riešenie tejto krížovky je zložité a dlhé. Rýchlosť, s akou sa rozvíjajú a inovujú komunikačné technológie, schopné dosiahnuť akúkoľvek dedinku v pralese, či oázu na púšti, kde ešte nepočuli ani o elektrine, je čoraz vyššia a nepriamo úmerne znižuje šance mnohých spoločností tretieho sveta aspoň zčasti vyrovnať civilizačné hladiny.  Nám neostáva nič iné, len nemyslieť na krutú premisu historického vývoja, ktorá viac než jasne tvrdí jedno:  barbari sa úspešne civilizovali vždy len vtedy, keď zdroj tejto civilizácie zničili a rozmetali.  

   

Vyhledávání

Tip: Vyhledávejte dle autora pomocí autor: autor:”Erik Tabery” další tip

Výsledky vyhledávání

Hledám o sto šest
Vyskytla se chyba, zkuste to znovu.
Reklama