Reklama
 
Blog | Viera Langerová

Súfizmus s nádejou

800. výročie narodenia básnika Rúmiho                                                                                                                                                                        Miesto perského  súfistického  básnika  z 13. storočia  Džaláluddína Rúmiho  (1207-1273) v panteóne zbožňovaných  majstrov a svätých je  trvalé. Jeho básne a filozofiu vyznávajú ako v šíítskom Iráne, tak v sunnitskom  Pakistane, učenci i  hollywoodske hviezdy. Nemálo nádejí do jeho učenia vkladajú aj tí, ktorí sa snažia o rehabilitáciu  islámu ako náboženstva mieru a lásky. 

       Narodil sa v Balchu, ktorý kedysi patril k Perskej ríši, dnes je na území Afganistanu. Umrel v Konyi, dnešnom Turecku a je zakladateľom rádu tancujúcich dervišov, po jeho smrti  nazvaným Mevlévi. Rúmiho najznámejšia kniha Masnáví (česky naposledy v roku 1995 v preklade Josefa Hiršala a Jiřího Bečky), zložená zo šiestich kníh, je nazývaná aj perský Korán. Hlas jeho  poézie  otvorene hlása jednotu spiritualizmu a  plného aj keď nedokonalého ľudského života. Hovorí o jeho posvätnosti, o blízkosti k Bohu, ku  ktorej treba len srdce naplnené čistotou a láskou. Vo vnútri každej viery existuje vlastná cesta, riadená osobným výberom veriaceho, jeho vnútornou spirituálnou kapacitou a schopnosťou milovať, znie posolstvo poeta.          

                 Tanec okolo srdca          

       Pôvod dervišských bratstiev  siaha k počiatkom islámu a niektoré ich praktiky dokonca do predislámskeho obdobia. V dervišských  rituáloch sa objavujú prvky tanečných kultúr starých egejských zemí, sezónnych  rituálov z Egypta, Babylónu i Perzie, odkazy na šamanistické extázy stredoazijských Turkov a mystickú filozofiu novoplatonikov. Vzťahujú sa  k súfizmu, islámskemu mystickému smeru, vyznávanom ako šíítmi, tak sunnitmi. Vznikol ako osobná mystická skúsenosť a prerástol do spoločenského hnutia s veľkou podporou medzi jednoduchými ľuďmi. Kým ulemovia (islámski duchovní) siahali po moci, súfíjovia si zachovali  vplyv a úctu, ktorú ulemovia  často strácali.            

Reklama

     Súfijské učenie oživovalo strohosť sunnitskej viery, sufijskí svätci a učitelia sa snažili prekonať priepasť, ktorá v sunne bola medzi človekom a Bohom. Ich viera bola mystická a intuitívna,  bohoslužby precítené a extatické, pri hľadaní Boha a mystického spojenia s ním využívali hudbu, spev a tanec. Ich praktiky vzbudzovali svojim relativizmom nedôveru.  Nestarali sa o zachovanie viery a zákona, ani o hranice ,ktoré ich oddeľovali. Preto sa súfijom často dostávalo obvinenia z  pantheizmu i toho, že v rozpore so zákazom islámu vyznávajú kult svätcov a svätých miest. Rovnako sa islámskej vrchnosti nepáčilo, že k navodeniu extáze používajú neprípustné prostriedky. V 17. storočí napríklad bránili derviši v Osmanskej ríší zákonnosť kávy a tabaku, ktoré sunnitskí ulemovia zatratili spolu s tancom a hudbou.            

           Pod vedením dervišov často dochádzalo k povstaniam, mali široký vplyv a dokázali masy presviedčať o svojej pravde. Keď sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia šíri ruský, britský a francúzsky kolonializmus, do čela ľudového opozičného hnutia sa stavajú dervišské rády. I z toho dôvodu  panovníci občas formálne uznali nejaký z rádov a ponúkli jeho vodcom privilegované postavenie. Bratstvo mevléviov bolo v tomto ohľade najkonformnejšie, získalo si dôveru osmanských sultánov a požívalo patričnú dôveru.                          

           Keď politika potrebuje poéziu

            Učenci, znalci nielen diela veľkého básnika, ale i súfizmu dnes zaujímajú politikov viac ako v minulosti. Množiace sa konferencie a obnovovanie záujmových spoločností, ktoré sa snažia  šíriť dielo súfijských majstrov a oboznamovať s ním širokú verejnosť je významnou snahou poukázať na tie tradície islámu, ktoré  sú vzdialené ortodoxnému religióznemu curriculu, vyznávajú pokoj, mier, toleranciu a koniec koncov  rehabilitujú  postavenie spevu, tanca a hudby, prostriedkov pri hľadaní vlastnej spirituálnej cesty. Všetky tri druhy umenia ( a nielen tie) sa  v fundamentálnom chápaní islámu  menia na zbytočné  a rušivé prejavy vonkajšieho sveta, ktoré odpútavajú pozornosť veriaceho od myšlienok na Boha.

            Postavenie súfizmu sa tradične netešilo  významnejšiemu postaveniu v živote islámskej spoločnosti kvôli svojmu prílišnému individualizmu a voluntarizmu. Zdá sa však, že prišiel čas hľadania a návratov  k  spirituálnym koreňom islámu. Či slová jeho súfijských majstrov dokážu prehlušiť rinčanie zbraní  je vo hviezdach. Odpoveď pozná len Boh.

             

           

             

Vyhledávání

Tip: Vyhledávejte dle autora pomocí autor: autor:”Erik Tabery” další tip

Výsledky vyhledávání

Hledám o sto šest
Vyskytla se chyba, zkuste to znovu.
Reklama