Ten, kto by sa chcel pred cestou do Strednej Ázie nejako doslednejšie pripraviť, dôjde v patričnej literatúre tak nanajvýš po mestá Samarkand, Buchara a Chiva v dnešnom Uzbekistane. Ďalej už možte nalistovať len Čínu. Po rozsiahlych stepných teritóriách, obývaných početnými národmi a osudoch ich kultúry, ani stopy. Veľká step , rozprestierajúca sa v dlhom páse od Karpatskej kotliny ďaleko na východ, však bola svedkom búrlivých udalostí, ktoré v nemalej miere ovplyvnili aj európsku históriu.
Národy, ktoré najvýraznejšie formovali staroveké dejiny dnešného územia Kazachstánu boli Skýti a Sakovia , ktorých viac poznáme z lektúr o dejinách antického Grécka z obdobia panovania Alexandra Macedónskeho . Skýti sa v Európe usadili pri Čiernom mori a ich ranné pohrebiská , kurgany , prezrádzajú stepný pôvod. Obdobie 7. až 3. storočia pred našim letopočtom je pre formovanie stepnej kultúry veĺmi dôležité. Tieto dva národy zanechali po sebe tvz. skýtsko-sibírsky zvierací štýl , kánonicky zobrazujúci zvieratá a mýtické zoomorfné postavy.
V roku 1969 sa v Kargalinke, 50 km od Almaty , pri odstraňovaní kurganu došlo k archeologickému objavu, ktorý sa porovnáva s objavením Tutanchamonovej hrobky. Jeho najväčším tromfom bol Zlatý človek, sakský vojak, ktorého odev bol pokrytý dokonalými zlatými ozdobami. Na jednej zo strieborných čiaš z pohrebiska, sa zachovalo 26 rúnických znakov, ktoré dodnes neboli rozšifrované a svedčia o tom, že tieto národy mali svoje písmo. Z východu však na prelome letopočtov prichadzajú turkské kmene, ktoré svoju apoteózu vojenskú i politickú prežívajú v 6. storočí n.l. Vlna altajskych kmeňov sa spája s mongolskými turkskými kmeňmi a vzniká Turkský kaganát. Po jeho rozpade na Východný a Západný kaganát sa len ten prvý rozprestieral od východného Turkestanu k rieke Amudarji, zaberal Povolžie a severný Kavkaz.
V 6. a 7. storočí n.l. sa step tešila radostiam a profitu, ktorý mu prinášala Hodvábna cesta, spájajúca Čínu s Európou a podnietila hojnejšie zakladanie miest. Bohatá fyziognomická mixtúra obyvateľov Strednej Ázie je tiež dôsledkom intenzívnej výmeny národov, putujúcich dlhými trasami.Dôsledky mocenských zápasov rovnako ako obchodné cesty, neustále zmnožovali násobky kultúrnych vplyvov rozsiahlych teritórií. V 7. storočí n.l. sa do Strednej Ázie dostávajú Arabi ( v r. 711 dobývajú Samarkand) a s nimi prichádza islam, jednoznačný vplyv vyvíja v priebehu dejín zo západu Čína, zo severu Rusko, z juhu indické vládnuce formácie.
Do mongolskej invázie (1237) vytvorili turkské kmene okrem iných štátnych útvarov i Kipčackú konfederáciu. Kipčaci boli staroruskými letopismi označovaní ako Polovci, byzantské označenie je Kumáni a sídlili v stepi medzi Aralským morom a južným Uralom. Pred Džingischánom, ktorý zničil ich prekvitajúce mesto Otrar so vzácnou knižnicou, sa jedna vetva postupne presúva do Karpatskej kotliny, druhá smeruje na juh, do Indie. Ďalej si už môžme pomôcť i vlastnými učebnicami: prezradia nám, kedy boli krstení kumánski princovia, kedy Béla IV. získal titul Kráľ Kumánie a kedy sa jeho syn Štefan V. oženil s kumánskou princeznou. Ako píše vo svojej štúdii maďarský turkológ Jozsef Torma (bývalý maďarský veĺvyslanec v Kazachstane), Maďari mali do r. 895 , ale aj potom, s kočujúcimi turkskými národmi veľmi živé vzťahy. Torma upozorňuje, že pôvod Maďarov sa neodvodzuje od Hunov, ale od iného turkského národa, Onogurov ( desať striel).
Vláda Monogolov nemala výraznejší podiel na kultúrnom profile Turkov (pozor, nie obyvateľov Turecka). Mongoli sa síce rýchle asimilovali, zmenili však ich fyziognómiu. Na jednej zo školských prednášok z dejín starej kazašskej kultúry, prednášajúca perfídne ničila študentov záludnou otázkou: akú fyziognómiu mali protokazaši ( viď príslušníci turkských kmeňov ). Nič netušiace obete tvrdili , že takú akú majú Kazaši i dnes … a sadali si s „odinicami“ (paťkami). Správna odpoveď znela, že protokazaši mali európsku tvár… Zároveň sa Turkovia vrátili k intenzívnejšiemu kočovnému životu.
Radikálnosť zmien v spôsobe života, jazyku, či náboženstve prichádza až s Rusmi. V polovici 60-tych rokov 19. storočia bolo územie Kazachstanu pripojené k Ruskemu impériu. Keďže 70-te a 80-te roky sú poznamenané rozvojom ruského kapitalizmu, hodnota Kazachstanu sa radikálne zvýšila s ohľadom na rozsiahle nerastné bohatstvo. Jeho využitie si však vyžiadalo nové administratívne usporiadanie, ktoré sa stalo začiatkom rozkladu stáročia zaužívaných vzťahov a zvykov. Nový systém obmedzil moc sultánov, bajov, starešinov a prispel k oslabeniu rodovej aristokracie.Boľševici sa na osude tejto zeme nepodpísali o nič lepšie. Urobili z Kazachstanu trestné územie posiate gulagmi a tragickými ľudskými osudmi, ktoré dokážu zdrviť aj po desaťročiach. Dedičstvo dnešných dní : tragédia vysychajúceho Aralského mora, Semipalatinska jadrová strelnica.