Porozumieť dnes pôvodu, podstate a zmyslu kastovnej spoločnosti nie je jednoduché. Vysvetlenia často zvádzajú k zjednodušeniam. Ale vždy to treba skúsiť. Slovo kasta pochádza z portugalštiny a rovnako ako v španielčine znamená rasu, druh, plemeno.Prvý krát sa objavuje na subkontinente v 16. storočí. Dnes existuje v Indii okolo 3 000 kást a 25 000 podkást.
Kastovný systém súvisí jednoznačne s hinduizmom (aj keď sa dnes mnohí snažia v rámci obrany hinduizmu tento fakt relativizovať) a jeho historicko – geografickým, i spoločenským konceptom. Prvý vychádza z presvedčenia, že zemou, vhodnou pre uskutočňovanie dharmy (sústava pozitívnych zásad pre konanie dobrých skutkov a odolávanie hriešnosti) a patričných rituálov je jedine India. Všetky cudzie zeme tieto možnosti nemajú a preto nie sú pre pobyt príslušníkov pravoverných vhodné. Akékoľvek cestovanie teda neprichádzalo do úvahy, hrozilo poškvrnením a stratou kasty. Z postihnutého sa tak stával automaticky vyhnanec. Cudzinec, mléččha bol postavený mimo kastovných zásad a teda i komunity.
Niektorí odborníci kladú vznik kást do súvislosti s príchodom stredoázijských Árjov na územie Indie a snahou odlíšiť sa od tmavého domáceho obyvateľstva. Všeobecne sa usudzuje, že čím vyššie postavená kasta, tým je farba jej pokožky svetlejšia, aj keď existuje množstvo výnimiek. Mýtický pôvod kást sa spája so stvorením prvého človeka. Boh Bráhma z jeho častí vytvoril ďalších. Z hlavy vznikli brahmánovia, alebo svätí muži. Jedine tí mali právo vykonávať náboženské rituály, z rúk vyšli kšátriovia, vládcovia a bojovníci, z nôh vajšjovia, kasta stredného stavu, mešťania a obchodníci a z chodidiel najnižšia kasta sluhov a otrokov, šúdra. Tieto základné kasty však nestačili a vzápätí sa delili na ďalšie, poväčšine podľa profesie. Štyri základné kasty sa vo väčšine indických jazykov označujú ako varna.
Prvá zmienka o kastách je v Rgvéde (jeden z najstarších indických textov z obdobia medzi 16. a 12. stor. pr.n.l.), kde je systém kást začlenený do hierarchického poriadku kozmického sveta a je znázornený ako sústava kruhov, uprostred ktorých stojí bráhmán.Postupne sa náuka o kastách spojila s náukou o podstate znovuzrodenia džátí, súvisiacej s oslobodením zo série znovuzrodení, podľa ktorej majú vyššie kasty aj iný biologický pôvod. Termín dvidža (dvojzrodený) sa vzťahuje len na bráhmánov. Všetky tri najvyššie kasty, okrem štvrtej, majú právo študovať posvätné knihy védy. Znalosť sánskrtu, gramatiky i jej filozofie, mala v Indii veľmi významnú funkciu aj vo vzájomnom kastovnom rozlíšení a medzi čistotou jazyka a životného štýlu existovala dôležitá väzba.
Kastovný systém sa samozrejme vyvíjal. V guptovskom období ( cca 275- 544 n.l.) , kedy dochádza k pádu kšatrijských republík a vzniku námezdných armád, sa oslabuje postavenie tradičnej kasty bojovníkov, až prestane samostatná varna (kasta) kšátrijov existovať. Neskôr sa k nej hlásia vládnuce dynastie a niektoré rádžputské (rádžputi, príslušníci bojovníckych dynastií) rody. Ľudí bez kasty začínajú v tomto období považovať za nedotýkateľných.Už len svojim tieňom, nehovoriac o dotyku, mohli poškvrniť dvojzrodenca, ktorý sa potom musel podriadiť zložitým očistným rituálom. Nedotýkateľní čandálovia nemohli piť vodu z dedinských studní, nesmeli žiť v mestách ani v dedinách a prichádzať tam mohli len počas dňa. Po vykonaní svojej práce sa museli vzdialiť a v prítomnosti vyšších kást nesmeli nosiť topánky. Pohybovali sa len po ľavej strane cesty a museli svoj vstup do dediny oznamovať, najčastejšie tak, že udierali o seba dva kúsky dreva. Vykonávali práce, považované za rituálne nečisté, pracovali ako : spaľovači mŕtvol, mäsiari, lovci, rybári, zametači, pretože tieto zamestnania sa vzťahovali na porušovanie náboženských predpisov – zabíjanie živých bytostí, práca s kožou zo zabitých zvierat, alebo ľudskými „emisiami“ – holiči, pôrodné baby, umývači.
Podľa bráhmánskeho výkladu si nedotýkateĺní mohli za svoj ťažký osud sami, svojimi karmicky negatívnymi skutkami vo svojich minulých životoch. Ghándí ich nazýval haridžans – božie deti, aj keď ako veriaci človek potvrdzoval zmysel existencie kastovnej hierarchie.
Najnižšie kasty a čandálovia boli často centrom záujmu kresťanských misií, kňazi obracali na svoju vieru práve týchto ľudí a popri tom ich učili čítať a písať. Po rozdelení Indie v roku 1947 sa v moslimskej pákistanskej spoločnosti zachovali kastovné návyky najmä vo vzťahu k iným náboženským menšinám. S istou dávkou zjednodušenia sa dá povedať, že dnes v Pakistane nosia oranžové vesty cestárov a zametačov výlučne kresťania.
Záujem o kontakt s cudzími vplyvmi prejavovali neortodoxné a reformné smery, kde nebol vplyv brahmanskej ortodoxie taký silný a prejavoval sa v uvoľnených kastovných predpisoch.
Dejiny odporu.
Jenou z najcharizmatickejších postáv odporu nedotýkateľných voči sociálnej a politickej diskriminácii a zástanca sekulárneho štátu, bol Bhimrao Ramdži Ambedkar (1891 – 1956). Sám pochádzal z nedotýkateľných, dopracoval sa na ministra spravodlivosti v rokoch 1947-1951 a podieľal sa na príprave ústavy, ktorá garantuje všetkým vrstvám obyvateľstva spravodlivosť vo veciach spoločenskej hierarchie. Odstúpil znechutený nedostatočnou autoritou vlády vo veci nedotýkateľných a v októbri 1956 v Nagpure na protest spolu s 200 000 ďalšími príslušníkmi odvrhovaných, prestúpil na budhizmus. Jeho otec slúžil v armáde, čo mu umožnilo vyštudovať a ďalej sa vzdelávať na univerzitách v USA, Nemecku a Veľkej Británii.
Keď sa v 30. rokoch vedú rokovania medzi Britmi a indickými zástupcami ( politických strán, kresťanov, sikhov, ale aj nedotýkateľných) o ďalšiu podobu ústavných reforiem, hovorí sa aj o dohode ohľadne zastúpenia jednotlivých komunít v zákonodarných zboroch, tvz. volebných kúriách. Jedna z nich mala patriť aj nedotýkateľným. Znamenalo to, že im má byť priznaný štatút náboženskej obce, odlišnej od ostatných hinduistov. Proti tomuto rozhodnutiu sa postavil Ghándí a protestoval s argumentom, že ide o „ viviskeciu hinduistickej komunity“. Označil ho za ranu snahám o „národnú jednotu“. Pritom nedotýkateľní nemali právo vstupovať do hinuistických chrámov a de facto teda hinduistami neboli. Ghándí zahájil pôst až do doby, kým britská vláda od zámeru neustúpi. V dôsledku týchto udalostí podpísal Ambedkar kompromisnú dohodu (tvz. Púnsky akt) a nedotýkateľní sa vzdali nároku na samostatnú volebnú kúriu. Vymohli si však zastúpenie v rámci spoločnej kúrie.
V júli roku 1997, 50. výročí indickej nezávislosti, vypukli nepokoje v Bombaji a rozšírili sa do celého štátu Maharaštra. Bolo uväzenných 2 200 ľudí a 12 zabitých. Príčinou vzbury dálitov (utláčaných, takto sa nedotýkateľní nazvali sami) bolo poškodenie busty Dr. Ambedkara. Práve v čase najväčších nepokojov 25.júla tohto roku, bol za prezidenta zvolený zástupca nedotýkateľných Kocheril Raman Narayanan (1921-2005), bývalý veľvyslanec Indie v USA a Číne.Pochádzal z chudobnej rodiny v štáte Kerala, ale získal štátne štipendium a neskôr štipendium bohatej indickej rodiny Tata na štúdium slávnej London School od Economics. Prezidentova príslušnosť k najnižšej spoločenskej vrstve bola príčinou problémov najmä pri zahraničných návštevách. Vo Francúzsku sa senzácií chtiví novinári vyjadrovali o hlave štátu ako o nedotýkateľnom, čo sa dotklo indickej strany. Žiadali, aby novinári používali politicky korektný termín „utlačovaný“ (dálit).
Kasty dnes.
Aj napriek tomu, že kastovný systém bol oficiálne zrušený ústavou z roku 1950, veľa sa v tomto ohľade nezmenilo. Nedotýkateľní (dálits), spolu so strednými nižšími a najnižšími kastami sú dnes oficiálne označované ako OBC (Other Backward Casts – Iné zaostalé kasty) a vláda vedie dlhý boj za ich práva študovať na vysokých školách. Označenie OBC sa dnes týka v Indii zhruba 165 miliónov ľudí. Možnosť vyššieho vzdelania je daná každoročnými kvótami, proti ktorým sa však búria príslušníci vyšších kást. Medici z prominentných škôl sú vo svojich protestoch podporovaní napríklad Indickou zdravotníckou asociáciou (Indian Medical Association), ale i obchodnými komorami, množstvom majetných ľudí a nemalým spektrom médií.
Vláda sa snaží rozširovať vzdelávacie možnosti a plne si uvedomuje, že rast indického HDP je viazaný na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva. Kým v roku 1968 obsahovali výdaje na vzdelanie 6 % z HDP, dnes je to len 4,3% a toto číslo má údajne tendenciu sa ďalej znižovať. Premiér Manmohan Singh nahnal nedávno strach majiteľom súkromných podnikov rozhodnutím, že zamestnávanie nedotknuteĺných bude zo strany vlády určené kvótou. Na konferencii venovanej problému s nedotýkateľnými, minulého roku prirovnal ich situáciu s apartheidom v Južnej Afrike, čo vzbudilo vlnu kritiky v indických politických kruhoch, predstavitelia opozičnej BJP (Bharatiya Janata Party, ktorú niektorí reprezentanti nedotýkateľných nazývajú strana posvätných bráhmánov ), obvinili premiéra z poškodzovania reputácie štátu v zahraničí a z roznecovania rasistických nálad v multietnickej spoločnosti.
Žiadna z politických strán sa však neodváži oponovať kvótam pre OBC, dokonca ani vládna pravicová BJP, ktorej personálne ťažisko tvoria príslušníci vyšších kást. Human Rights Watch nazval svoju správu za minulý rok Zatajený apartheid: kastová diskriminácia indických nedotknuteľných. Píše sa v nej: „Nemajú prístup k pôde, sú nútení pracovať v úbohých podmienkach a permanentne sú vystavení útokom zo strany polície a vyššie postavených občanov…“ V médiách sa objavujú správy o znásilňovaní žien, vypaľovaní ich domovov a odopieraní prístupu k pitnej vode.
V septembri minulého roku sa odohral otrasný prípad v dedine Khairlanji, štáte Maharaštra. Dvanásti príslušníci vyšších kást napadli dom roľníka Bhaiyyalala Bhotmagne, zbili jeho ženu, dcéru a dvoch synov a nahých donútili prejsť dedinou, bez toho, aby sa im ktokoľvek z dediny snažil pomôcť. Následkom ďalšieho bitia všetci štyria podľahli zraneniam.Dôvodom napadnutia boli sťažnosti rodiny, že majitelia traktorov chodia cez ich pozemok. Sťažovali sa za pomoci miestneho aktivistu. Vinníci boli zadržaní a keď ich prepustili, odobrali sa hneď k domu iniciátorov sťažnosti. Podľa príslušníkov vyšších kást si dovolili priveľa. Polícia spočiatku odmietala prípad zaregistrovať a keď tak po nájdení tiel urobila, okolnosti vraždy sa nesnažila objasniť. Až keď sa prípad dostal do médií, boli policajti a rovnako i lekári, obvinení z nedostatočne objasnených pitiev, zadržaní. Násilie nad nižšími kastami je často motivované i bizardnými dôvodmi, napríklad nosením hodiniek, alebo jazdou na koni, bicykli, či motocykli. To je podľa kastovných predpisov výsada vyšších kást.
Štatistika za rok 2000 sa zmieňuje o fakte, že v danom období boli každú hodinu vystavení útokom dvaja nedotýkateľní a každý deň boli znásilnené dve ženy, dvaja ľudia mŕtvi. Veľké protesty vyvolala i diskriminačná distribúcia medzinárodnej pomoci po vlne cunami pred dvoma rokmi, vyššie kasty jednoducho odmietali podeliť sa s medzinárodnou pomocou s nedotýkteľnými
Keď nedávno odvysielala BBC dokumentárny film o týchto ťažko postihnutých miliónoch spoločenských vyvrheĺov, tvorcovia konštatovali aj fakt, že deťom nedotknuteľných nie je dovolené chodiť do školy s ostatnými deťmi a v ich postavení sa v podstate nič nemení už stáročia. Národný úrad pre kriminalitu zaregistroval za rok 2005, 26 127 prípadov motivovaných medzikastovou nenávisťou.
V roku 2001 na Svetovej konferencii proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii, organizovanej OSN v Juhoafrickom Durbane sa pokúšali aktivisti predostrieť problém svetovej verejnosti a zahrnúť ho do záverečnej rezolúcie. Narazili však na odpor predstaviteľov indickej vlády, ktorá protestovala s tým, že problém je vecou interných štátnych záležitostí.
Na veľké disproporcie medzi legislatívou a realitou vo veci indických nedotýkateľných upozornil minulý mesiac aj Európsky parlament a žiadal indickú vládu o realizáciu ochranných opatrení diskriminovanej menšiny. Pokračujúce jednania na pôde OSN (Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie CERD) žiadajúce, aby sa vo veci ochrany práv nedotýkateľných uplatňoval zákon, narážajú na tvrdenie vládnych predstaviteľov, že agenda nedotýkateľných nespadá pod podpísané konvencie o ľudských právach.
Najväčšia demokracia na svete…
Na hranici Wagah medzi Pakistánom a Indiou si každý turista môže prečítať na veľkej modrej tabuli hrdý oznam, informujúci návštevníkov Indie, že práve vkročili na pôdu najväčšej demokracie na svete. Jej indická podoba je kapitolou v zložitej diskusii o všeobecných podobách ázijských demokracií.
Časopis Newsweek nedávno nazval rok 2006 pre demokraciu v Ázii annus horribilis, komentujúc udalosti na Filipínach, kde sa demokraticky zvolená prezidentka Gloria Macapagal Arroyo pokúsila prepísať ústavu tak, aby si zaistila ďalšie zotrvanie vo funkcii. Vyvolala tak nielen veľké protesty verejnosti, ale aj pokus armády zbaviť ju moci.V Thajsku bola rovnako demokraticky zvolená vláda Thaksina Shinawatru odstránená vojenským pučom a napriek obvineniam z korupčných škandálov bojuje proti opozícii tchajwanský prezident Chen Shiu-bian. Problémy s demokratickými mechanizmami vlády má i juhokórejský prezident Roh Moo Hyun. Ázijské spoločnosti, založené na hierarchickom poriadku, často vychádzajúcom z miestnych náboženstiev, majú problémy s tou formou egalitárstva, ktorú predpokladajú demokratické mechanizmy, nehovoriac o tom, akú historickú a mocenskú úlohu hrala a hrá v týchto režimoch armáda. „Vodcov ázijských demokracií zriedka zaujíma verejná mienka a riešenie problémov zneužívajú na upevnenie vlastnej moci“, hovorí Brad Glosserman riaditeľ Pacific Forum.
Ak sa našincom zdá, že všetky tieto problémy sú nám viac než vzdialené, je to predčasný záver. Nikde v Európe nemôžte dostať ako príslušník tej „chudobnejšej“ časti starého kontitnentu silnejšiu lekciu zo svojej „podradnosti“ ako od nafúkaných a veľmi bohatých vyvolených,dvojzrodených a pokropených Aziatov. Vidia Európu pod prizmou vyšších, nižších a najnižších, bohatých, chudobnejších i najchudobnejších. A keď nad vami ohrnie niektorí z nich nos, veľmi rýchle poznáte, aký je svet podľa kastovných guruov.