Symbolický návrat, ktorému predchádzali emocionálne vyhlásenia a oprášené sľuby z dob politickej kariéry jej otca Zulfikara Ali Bhutta „Roti, kapra aur makan“ ( chlieb, košeľa a strecha), prijímajú v Pakistane mnohí z nedôverou.
Benazir mala možnosť realizovať svoje predstavy o demokracii už dvakrát. Prvý krát v roku 1988, kedy bola premiérkou len 2O mesiacov, z kresla ju odstránila armáda a nahradila v novembri 199O pandžábskym podnikateľom Nawazom Šarifom. Prezident Išak Chán ho v apríli 1993 obviňuje z nekompetentnosti, korupcie a príliš drsných politických metód. Odvoláva ho, rozpúšťa parlament a sľubuje voľby.
Najvyšší súd, ktorý už tradične vstupuje do pakistánskej politiky ako deus ex machina (viď udalosti okolo prejednávania podnetov na nelegálnosť prezidentských volieb a dodatkov v ústave) však Šarifa potvrdzuje v úrade a začína sa chaos. Zasahuje armáda, odvoláva prezidenta aj premiéra a na október 1993 vyhlasuje voľby. K moci sa dostáva Pakistánska ľudová strana (Pakistan Peoples Party) a Benazir si opäť sadá do premiérskeho kresla. Tu ju vystrieda Nawaz Šarif. Ten v roku 1998 menuje do funkcie veliteľa najvyšších ozbrojených síl generála Pervéza Mušarrafa. Generál odvoláva premiéra o rok neskôr. Nawaz sa sťahuje do exilu a Mušarraf sa ujíma vlády. Do premiérskeho kresla podľa všetkého zasadne zase Benazir, či už ako členka dočasnej vlády, alebo líderka víťaznej strany.
Kým v roku 1986 sa vracala do Pakistanu z britského exilu, bola pre mnohých modlou, mladou krásnou ženou, ktorá sa nebojí vzdorovať generálovi – prezidentovi, v tej dobe Zia ul Hakovi. Dnes je už mizanscéna pozmenená, prichádza ako generálov spojenec.
Opakujúci sa scenár pakistanskej politiky asi milovníkov známych príbehov nesklame, aj keď už trpia značným opotrebovaním. Je zaujímavé, že takýmito vlastnosťmi sa vyznačujú aj v Pakistane milované bollywoodske filmy, donekonečna opakujúce rovnakú milostnú historku.
Aj keď sa často diskutuje o výnimočnom postavení BB v politickom kontexte muslimských zemí, kde sú ženy v politike skutočne raritou, treba pripomenúť, že pre príslušníkov elitných vrstiev týchto spoločností prestávajú platiť zákony „sociálnej gravitácie“ . Jej politická pozícia je naviac v podstate dedičnou záležitosťou. Pre porovnanie si stačí pripomenúť problémy, ktoré mala ministerka pre turistiku v Azízovej vláde Nelofar Bachtiar kvôli paraglidingu, alebo minuloročnú násilnú smrť jedinej ženy – ministerky v regionálne vláde Pandžábu.
Všetko odpustené, všetko zabudnuté?
Jedným z dôvodov, prečo sa Benazir dobrovoľne odhodlala odísť do exilu boli početné obvinenia z korupcie a sprenevery. V braní úplatkov bol známy jej manžel Asif Ali Zardari, z ktorého urobila ministra životného prostredia vo svojej druhej vláde. Dostal prezývku Mr. 1O%. Za rôzne previnenia si odsedel vo väzení osem rokov, čím si paradoxne PPP získala všenárodné uznanie. Zardari sa bránil tým, že žiadne mu na súde neboli legitímne dokázané žiadne kriminálne činy.
Prezident Mušarraf v rámci dohôd s Benazir vydáva prezidentský dekrét, tvz. National Reconciliation Ordinance , rušiaci všetky obvinenia pre celý rad politických predstaviteľov . Mimochodom, aj o platnosti tohoto dodatku má rozhodovať Najvyšší súd. Ak ho neuzná ( tak jako ďalší rad dodatkov k Ústave) môžu sa všetky právne kauzy obnoviť.
Jej obvineniami sa zoberajú aj vo Švajčiarsku ( a nielen tam), kde naňu čaká rozsiahla súdna agenda. Po jej návrate do Pakistanu, ich švajčiarski sudcovia opäť oprášili.V roku 2OO3 bola v Ženeve so svojim manželom obvinená, že sa cez rôzne spoločnosti snažili „vyprať“ 13 miliónov dolárov. Tie ležia zmrazené vo švajčiarskych bankách. Benazir všetky obvinenia poprela a právnik Bhuttovej Alec Reymond odporúča švajčiarskym súdom nasledovať príklad prezidenta Mušarrafa , pardonovať všetky obvinenia.
Zoznam nepriateľov.
Na oslavy príchodu, ktorých cenu hneď ktosi zaokrúhlil na 3OO miliónov rupií (cca 50 mil USD) reagovali predstavitelia politických strán, súperov v januárových parlamentných voľbách. Verejne propagovaná podpora politiky USA v Afghanistane a spojenectvo vo vojne proti teroru vzbudzuje nevôľu moslimských strán ( MMA), rovnako ako súhlas s bojom proti militantným zoskupeniam a Talibánu na hraniciach s Afganistanom.
„Tvrdí o sebe, že je patriotka a zároveň hovorí o súhlase so zásahom zahraničných ozbrojených síl na pakistanskom území, nehovoriac o súhlasom s odovzdaním Dr. Abdula Kadira Chána Medzinárodnej organizácii pre atómovú energiu (IAE) … Všetci vieme, že nebola nikdy v exile, len utiekla pred svojimi obvineniami z korupcie. Vykradla štátnu kasu a utiekla“, opovržlivo hovorí minister Pervaiz Elahi, guvernér Pandžábu a zároveň predstaviteľ PML (vládna strana) v parlamente.
„Benazir musí vziať na seba zodpovednosť za smrť 139 ľudí, ktorí zahynuli pri zhromaždení na počesť jej návratu domov. Vystavila ich nebezpečenstvu kvôli svojej súkromnej show,“ hovorí jej neter Fatima Bhutto, dcéra brata Murtazu. (Zabila ho polícia v Karáči v roku 1996 v čase, kedy bola premiérkou.) Zdá sa, že jej rodina nezdieľa nadšenie davu. Zložité vzťahy má Benazir so svojou matkou, ktorá jej koncom 8O. rokov prikázala odovzdať vedenie strany bratovi Murtazovi, čo Benazir odmietla.
Najvážnejšou hrozbou sú však teroristi.V tlači sa pred jej príchodom objavilo niekoľko vyhrážok Baitullaha Mehsuda, jedného z najvyšších veliteľov Talibanu. V posledných dňoch sa množia dohady, podporované vyhláseniami ako Benazir, tak jej manžela o tom, že na atentáte majú podiel sily, operujúce v rámci štátnych štruktúr aj keď situovať ich inštitucionálne je nepresné. Záujmové skupiny v tunajšom prostredí vznikajú na základe dočasných cieľov a ich spojenectvo neznamená, že to nie sú včerajší nepriatelia. Komentátori sa zaoberajú možnosťou účasti niektorých kruhov tajných služieb, ktoré by mohli mať záujem na odstránení Benazir z politického poľa a oslabením prezidenta Mušarrafa.
Bývalá premiérka zatiaľ obviňuje predsedu PML Čódryho Šujata Husajna z ochrany vrahov a ten zase naznačuje, že atentát mohol byť pripravený jej manželom Zardarim, aby z nej pred voľbami vytvoril symbol hrdinstva a odvahy. Poukazuje nato, že pár minút pred atentátom nervózna Benazir zišla zo strechy obrneného vozidla do jeho vnútra.
Prijať myšlienku, že s Benazir Bhuttovou prichádza do Pakistanu demokracia, na ktorú útočia zlí teroristi pred strachom, že ich zničí, je rovnako naivné, ako predpokladať, že nové politické aliancie a spojenia prinesú Pakistanu nejakú zásadnú zmenu, čo samozrejme neznamená, že k žiadnym zmenám nedôjde. Zdá sa, že v Pakistane nie je sociálna dynamika a život spoločnosti nevyhnutne spätý s politikou a politikmi. Vzájomné rešpektovanie oddelených záujmov nakoniec môže priniesť viac úžitku než by mohol ktokoľvek predpokladať. V tejto súvislosti sa nedá nemyslieť na niekdajšie slovenské definovanie politiky ako „panského huncútstva“. Skrátka, nie všetko je pre nás ázijská politická exotika.