Filmoví odborníci sústredene skúmajú fenomén, ktorý funguje spoľahlivo už niekoľko desiatok rokov, dovoľuje produkovať 800 filmov ročne a zásobovať nimi nielen domáce publikum ale aj Blízky východ, celú Severnú Afriku,Turecko a nemalú časť Ázie, vrátane Číny. Veľký a trvalý úspech mali bollywoodske filmy aj v bývalom Sovietskom zväze, kde vznikali spoločnosti milovníkov indických filmov a moderný, či diskotékový tanec tam dodnes nesie exotické prvky, silne inšpirované hektickým pohybom indických filmových modiel.
Tajomstvo rovnakosti
O indickej kinematografii sa často hovorí ako o kinematografii jedného žánru, hudobnej melodrámy, prípadne muzikálu. Jednako však má svoje špecifiká označované termínom masala, zmesou romantiky, hudby, drámy i komédie. Keď sa v 30. rokoch začínajú v Indii objavovať zvukové filmy, hneď sa v nich nadšene spieva a tancuje. Táto tradícia sa odvodzuje od veľmi obľúbeného persko-urdského divadla, ktoré úspešne absorbovalo dramatické viktoriánske vzory a staré perské legendy. Bolo záležitosťou kráľovských dvorov a ich vznešenej kultúry, pestujúcej nielen vybraný vkus, ale najmä romantickú poéziu, ospevovanie lásky s prekážkam. I preto sú príbehy bollywoodskych filmov zvyčajne veľmi vzdialené od akejkoľvek reality a sú skôr kolektívnou fantáziou. Zrejme aj preto sa väčšina snových scén v bollywoodskych filmov natáča vo švajčiarskych Alpách. Jednako si odborníci všímajú presadzovanie ideologických parametrov – najčastejšie ide o zobrazenie patriarchálnej, kapitalistickej rodiny, orientovanej na hodnoty hinduistického patriotizmu, t.j. náboženstva i štátnosti v jednom. Tieto filmy sú najspoľahlivejším spojivom nielen v Indii, ktorá hovorí 23 jazykmi a jediným spoločným jazykom je angličtina, ale i v početnej zahraničnej indickej komunite. „Indické filmy sú ako Titanik, vždy vieme, ako sa to skončí. Všetko je jasné, nemusíte premýšľať a jednoducho si vychutnáte jednotlivé scény. Filmy hovoria rečou, akou sa hovorí s deťmi. Sledujete príbeh plný emócií a keď vás to omrzí, príde pesnička. Je to komplexná zábava, show a vy sa nemusíte trápiť, či ste niečo pochopil tak alebo onak. Videl som Matrix trikát a vždy som mal pocit, že vidím iný film. V našich filmoch je všetko pekné, čisté a jednoduché, priame.Niekedy premýšľam, že najťažšie je urobiť tie najjednoduchšie veci. V tom spočíva výnimočnosť našich filmov“, hovorí hviezda 90. rokov, herec Šaruchan.
Bollywood story
Kým do konca 70. rokov sa hovorilo o „hindi film“, termín Bollywood sa začína objavovať v 80. rokoch a pripisuje sa akémusi novinárovi z populárneho filmového časopisu Cineblitz. Spočiatku sa najmä tvorcom nepozdáva, príliš pripomína najväčšieho súpera, všemocný Hollywood. Výhodou tejto značky bola jednoznačnosť línie filmov, poukazujúcej k partnerskému molochu, pretože za termínom „hindi film“ nebol celkom jasný obsah, ani náboženský, ani jazykový. V názve sa naviac skrývala aj lokalita – obrovská metropola na juhozápade Indie, Bombaj (oficiálne Mumbai).
Dlho je Bollywood spájaný s bombajským podsvetím a špinavými peniazmi, premývanými cez jednotlivé filmové projekty. Začiatkom nového tisícročia sa však do filmového priemyslu rozhodnú investovať najbohatšie indické rodiny Tata, Birla, Singh a alkoholový barón Vidžaj Mallya . Dôvod je jednoduchý, vláda im dala záruky, že Bollywood je priemysel dôveryhodný. Mnohý z nových investorov neskôr o peniaze prídu, sú príliš neskúsení, domnievajú sa, že jediné, čo film potrebuje sú herecké hviezdy, rezignujú na dobrý scenár a profesionálov. Keď je v roku 2004 publikovaný rebríček najpopulárnejších filmov, pod všetky sú podpísaní skúsení tvorcovia.
Na púti za slávou
Vzájomné poškuľovanie po spoločnom „biznise“ je faktom posledných rokov. Najväčšie hollywoodske štúdiá investujú v Bollywoode do spoločných projektov takmer miliardu dolárov a nahlas sa začína hovoriť o prieniku indických hercov do Nového sveta. Najčastejšie opakovaným menom je Aišvaria Rai, bývalá Miss World z roku 1994. Víziu bratského spolunažívania vidí však pesimisticky Ašok Amritraj, majiteľ štúdia Hyde Park Entertainment, ktorý natočil film Dvojitý úder s Jean Claude Van Dammom. Hovorí o tom, že pre priemerného Američana je India, Pakistan a Blízky východ jedno a vôbec ich toto teritórium nezaujíma. Najatraktívnejším vývozným artiklom indického filmu sú teda režiséri. Mira Nair točí svoje americké filmy Duševná slepota ( 2002, s Umou Thruman, Genou Rowlands and Juliette Lewis) a Trh márnosti (2004) uvádzané aj v našej distribúcii, Deepa Mehta, žijúca v Kanade sa podpísala pod trilógiu Oheň (1996), Zem (1998),Voda (2005), vzdialenú takmer všetkým bollywoodskym šablónam, Šechar Kapur natočil Alžbetu (1998) s Cathe Blanchett a Manoj Night Šyamalan Šiesty zmysel (1999) a Dedinu (2004).
Novú etapu šírenia bollywoodských filmov mimo tradičných oblastí, ohlásil nedávno 50. medzinárodný filmový festival v Londýne, venovaný nielen filmom z Južnej Ázie, ale i britským filmom s britsko-ázijskou tématikou. Dôvod tohto zamerania je zmena, ktorou prechádzajú bollywoodske filmy, rozširuje sa ich žánrové spektrum, posilňujú a prehlbujú príbehy, redukuje množstvo piesní a tancov. Bollywood bojuje o nové trhy i nových divákov. Zdá sa, že úspešne zakotvil i v Prahe, kde sa konal tohto roku už tretí ročník Festivalu bollywoodskeho filmu. Úspešnú hereckú kariéru buduje v bollywoodskych filmoch aj modelka, brnenská rodáčka Jana Synková, známa ako Yana Gupta.
Zmeny, ktorými prechádzajú bollywoodske filmy sú súčasťou globalizačného tlaku na prispôsobenie sa čoraz širšiemu svetovému publiku. Ako bude vyzerať produkt, vygenerovaný na polceste medzi Bollywoodom a Hollywooodom, uchvacujúci miliardy divákov od Číny, cez Rusko, Saudskú Arábiu až po USA je síce ešte vo hviezdach, ale už dnes môžme odhadovať súbor potrieb, ktoré ho budú ovplyvňovať.Zábava a relax budú rozhodne najdôležitejšími činiteľmi. Pri globalizačnej „deľbe práce“ tak môžeme byť zanedlho svedkami delenia sféry vplyvu medzi Hollywood a Bollywood. Kým prví budú mať patent na technologickú dokonalosť, tí druhí budú ovládať všetky finesy okúzlenia krásou .